Podstatou Záborského tvorby sú zážitky vnútorného života. Každý jeho obraz je objavovaním Boha s dialógom s Večnosťou. Nie je náboženským maliarom v pravom zmysle slova, ale je maliarom duchovného svetla. Svetlo jeho obrazov vyviera zvnútra. On sám o svojich dielach hovorí: "Podstata mojej tvorby je zážitok srdca o skutočnosti Boha." Jeho obrazy pripomínajú priam stromoradie svetiel, ktoré maliar jedno po druhom zažína, aby sme videli nie na neho, ale na cestu, po ktorej prešiel aj kvôli nám.
Nezastupiteľné miesto v jeho tvorbe má aj krajina. Vidí ju svojsky a zobrazuje ju tak, aby sa cez ňu priblížil k človeku. Jeho krajina vyžaruje ticho a pokoj, ponúka meditáciu o podstatných veciach. Ján Johanides nazval Ladislava "maliarom ticha, svetla, pokoja a radosti." Igor Thurzo povedal: "Jeho obrazy vyklíčili z pokory, mlčania a samoty."